Malfoy Problem

40. kapitola

Tak v utorok, tradične, máme novú kapitolu :) Rozhodla som sa, že budem prídaváť každý utorok a sobotu, okrem budúceho týždňa, kedy sa profesori rozhodli zahájiť režim typu "koncoročné testovanie". Za predpokladu, že to úspešne prežijem (držte mi pre istotu päste), tak to už bude platiť ;) Dobre, už moc kecám, ideme na to :D Prajem príjemné čítanie :)

P.S. Venovanie je pre KatulkaMojzisova, Anne_McGill, jessi100 a creyativite :)

Draco

     Ak mám byť úprimný, hneď od začiatku mi bolo jasné, že tento deň nedopadne dobre. Už len fakt, že som navštívil hneď dve rodiny, ktoré som dlhé roky bytostne neznášal. Ale kvôli Hermione som to urobil, nechcem ju naštvať. Hlavne nie po tom, čo sa stalo so Scarlett. Prisahal som, že sa nič nestalo, ale vzhľadom k tomu, že si nič z toho, čo sa dialo po príchode domov nepamätám, do akej miery sa tomu dá veriť? A považuje sa to vlastne za klamstvo, keď niekomu nepoviete úplne celú pravdu?

      Bol som však milo prekvapený, keď ma Weasleyovci tak v pohode prijali. Očakával som nejakú hádku, narážky alebo zazerania, ale ničoho z toho sa mi nedostalo. Šokovalo ma objatie pani Weasleyovej aj Georgovo, nazvime to, odpustenie. Priznám sa, že Weasleyovské dvojčatá som mal z celej rodiny najradšej. Boli vážne vtipní! Uvažoval som či mám vyjadriť sústrasť za Fredom, ale nechcel som kaziť náladu ani poukazovať na taký drobný detail, že som vo vojne do istej miery stál na zlej strane. Fredovi som sa za to ale ospravedlnil.

     Jedlo bolo fantastické, Hermiona nepreháňala, keď povedala, že ešte aj po dvoch dňoch sa budem zalizovať za ušami. Na Manore varili vždy škriatkovia(s výnimkou návštev starého otca Abraxasa, ktorý pripravoval svoje špeciálne palacinky), takže som ocenil niečo ručne ukuchtené. Kútikom oka som pozoroval Hermionu, ako sa usmieva pri pohľade na tých dvoch malých. Bolo mi jasné, že zbožňuje Teddyho, ale nevedel som, že miluje deti všeobecne. To, ako sa rozžiarila, keď uvidela Victoire... Znamená to, že chce deti aj ona? Skús na to prísť sám, ty mysliteľ! No ďakujem veľmi pekne za pomoc.

     Prebiehalo to dosť v pohode až som si pomyslel, že moje obavy boli zbytočné. No ako na potvoru sa to práve vtedy muselo pokaziť príchodom toho všivavého bastarda, ktorý sa kategorizuje ako ľudská bytosť. Vrhol som skúmavý pohľad na Hermionu, ale nič na sebe nedala zdať. Vlastne, jej tvár bola úplne nečitateľná akoby nemala žiadne pocity. Neviem či je to zlé alebo dobré. V každom prípade, vo mne to vrelo zlosťou aj za nás oboch.

       Pomaly som sa postavil a zavrčal na Weasleyho, no on si ma nevšímal. Oči mal iba pre Hermiona.

„Hermiona, môžeme sa porozprávať?" oslovil ju. „Prosím." Hermiona nepohla ani brvou, pôsobila ako ľadová socha.

„Myslím, že som sa pred nejakým časom vyjadrila dosť jasne." Ešte aj z jej hlasu sálal mrazivý chlad. „My dvaja si už nemáme čo povedať, Ronald." Weasley urobil krok ku stolu.

„No tak, prosím, Hermiona, daj mi šancu to vysvetliť!"

„Nepočul si ju, Weasley, nechaj ju na pokoji," vložil som sa do toho a položil Hermione ruku na plece. Weasley na mňa zlostne zazrel.

„Nestaraj sa do toho, fretčiak! A čo vlastne robíš v mojom dome? Po tom všetkom máš ešte drzosť sa tu ukazovať?"   

     Fretčiak?! V jeho dome?! Ale čo ma najviac dopálilo boli jeho posledné slová. To skôr on má tú drzosť obťažovať Hermionu po tom všetkom, čo jej urobil! Kypelo to vo mne.

„Je ma do toho všetko, Weasley, pretože ide o moju manželku! A ja ti nedovolím, aby si jej ešte viac ubližoval, ty pokrytecké hovädo!" Očakával som, že jeho bratia alebo rodičia mu už dávno prídu na pomoc a mňa bez milosti vyženú, ale oni len mlčali a zízali na nás ako keby sa práve dívali na svoj obľúbený program.