Malfoy Problem

30. kapitola

Všetko najlepšie k narodeninám LouLou1548 :) A tu je tá sľubovaná nová kapitola ;) Môžete si v kľude prečítať ako to dopadlo so Scarlett. Pekné čítanie! :)

Draco

Neveriacky som vyvaľoval oči na Scarlett. Usmiala sa môjmu výrazu, vošla dnu a zatvorila za sebou dvere. Netušil som, čo tu robí ani čo odo mňa chce- dobre, možno tak trochu hej. Len mi nešlo do hlavy prečo jej trvalo tak dlho kým sa zase objavila. Vždy taká bola, nevyspitatelná a nevypočítateľná. Iróniou je, že presne to mi na nej tak učarovalo.

„Čo tu, do pekla, robíš?" štekol som na ňu.

Zase je to tu, rozhodnem sa zabudnúť a pohnúť sa ďalej a ona sa mi votrie do života. Toto nech radšej nie je nejaká zvrátená hra osudu, inak budem zlý.

„Prišla som ťa pozvať na večeru," prehodila a usadila sa na stoličku oproti, „so mnou, dnes, keď skončíš v práci." Ona sa asi načisto zbláznila!

„Prečo si myslíš, že o to stojím?" Tajnostkársky sa usmiala, akoby mala informácie, ktoré ja nie. Prižmúril som na ňu oči.

„No, lebo ak prídeš a ja sa presvedčím, že už ku mne nič necítiš, dám ti pokoj."

Zavládlo ticho a ja by som bola prisahal, že bolo až počuť, ako mi v hlave šrotujú kolieska. Nechcem s ňou ísť na večeru, ani za nič, ale ak to znamená, že sa jej zbavím....

„Lenže ja už dnes večer niečo mám," vyhŕkol som. Na moment mi tá hororová večera úplne vyfučala z hlavy, ale vážne len na chvíľu. Vyvliecť sa z jedného pekla alebo spadnúť do druhého? Hm, to bola pekná dilema.

Scarlett pokrčila ramenami.

„To je mi jedno." Vyčarila úsmev odhaľujúci všetky zuby. „Buď prídeš a ukončím to alebo nie a nezbavíš sa ma." Do riti! Grangerka ma iste zabije, ak neprídem a ak neprídem za Scarlett, zabijem sa sám, pretože ju budem mať stále na krku. Pekne som to dopadol. Vzdychol som si. No nič, budem sa musieť rozhodnúť.

Keď mi skončila pracovná doba, pobalil som sa a vypadol z budovy Ministerstva. Okolo štvrtej sa stavil Blaise a vyzvedal, či dnes nezájdeme na pivo, ale musel som ho zrušiť- už aj tak som mal viac než dosť nabitý večer. Neznášam takéto prípady! Jeden večer by ste si radi vyrazili s niekým von, ale nikto nie je doma alebo je zaneprázdnený a inokedy je toho toľko, že neviete, čo skôr. Chudák, Blaise, keď som ho odmietol, tváril sa tak skľúčene až mi ho bolo trochu ľúto. No potom, čo spravil v Španielsku, to bol preňho dobrý trest.

Prešiel som dva bloky a potom som zabočil za roh jedného obchodu so suvenírmi. Za ním sa rozprestierala ospalá, pokojná ulička s malým kníhkupectvom, kaviarňou a skvelou talianskou reštauráciou. Vošiel som dnu a hneď som ju zbadala sedieť za stolom uprostred podniku. Našťastie bolo to miesto plné muklov, takže mi veľmi nevenovali pozornosť. Ak by ma tu načapal nejaký reportér, som mŕtvy!

Podišiel som k jej stolu, kde už stála fľaša cabernetu, jej obľúbeného.

„Prišiel si!" rozžiarila sa. Neunúval som sa vyzliecť si sako ani si sadnúť.

„Áno a hneď som aj na odchode." To jej zotrelo spokojný úsmev z tváre. Zatvárila sa akoby som jej vylepil.

„Č- čože?!" vydralo sa z nej. „Ale veď sme sa dohodli! Povedala som, že ak prídeš-"

„Ja som prišiel!" skočil som jej do toho netrpezlivo. „Nehovorila si, že sa aj musím zdržať a povečerať s tebou. Navyše, myslím si, že moja nechuť zostať tu s tebou je dosť jasným prejavom toho, čo cítim." Nemala na to odpoveď, polapil som ju do jej vlastnej siete.