Malfoy Problem

16. kapitola

Hermiona

„Už idem!" zavolal ženský hlas z útrob obchodu, keď zvonček pri dverách ohlásil príchod nového zákazníka. S Narcissou sme vstúpil dnu a o chvíľu sa k nám pripojila aj menšia, zvráskavená čarodejnica.

„Vitajte, pani Malfoyová a slečna Grangerová," úctivo nás pozdravila madam Malkinová. Už som ju niekoľko rokov nevidela, šokovalo ma, ako veľmi sa zmenila. Vyzerala akoby zostarla minimálne o pätnásť rokov a to nemohla byť staršia ako pani Weasleyová. Zdá sa, že vojna zanechala na niektorých aj fyzické stopy.

„Zdravím, madam Malkinová," odzdravila som s úsmevom.

„Sú šaty pripravené na skúšku?" opýtala sa Narcissa chladne. Stále ma dosť vytáčalo, že sa k ostatným ľuďom správa tak z vrchu.

„Áno, sú  vzadu," prikývla krajčírka. „Nasledujte ma."

     V zadnej časti obchodu som tuším ešte nikdy nebola. Vlastne si myslím, že som sem vkročila len párkrát za život, keď som mala módnu emergenciu, ako to volá Ginny. Nevedela som, že je to tu také obrovské. Akoby som sa ocitla v obrovskom Primarku, ktorý je na Oxfort Street. Všade ležali figuríny s kusmi oblečenia, regály, vešiaky a krabice plné šatstva a doplnkov od výmyslu sveta. Myslím, že som zazrela aj šál z myších kožuchov, ktorý mi pripomenul Hagrida a jeho krtí kabát. Možno by som mu mohla dať ten šál na Vianoce nech má komplet.

„Tu sú," oznámila madam Malkinová.

   Odtrhla som zrak od okolia a zahľadela sa na figurínu, ktorá mala na sebe moje šaty. Úplne som stratila reč. Boli prekrásne! Jednoduchá splývavá sukňa s rozparkom, bez rukávové, so širokými ramienkami a výstrihom do V, po bokoch sa ťahala čipka, čo im dodávalo rafinovanosť.  Ale najviac som si zamilovala ich farbu, boli z čiernej látky, ktorá prechádzala do tmavo fialovej. Niečo také som ešte v živote nevidela.

      Pripadala som si ako v mrákotách, keď som naťahovala ruku, aby som sa tej krásy mohla dotknúť. Normálne som sa bála, že nahmatám len vzduch a obraz šiat sa rozplynie ako fatamorgána. Nestalo sa tak. Na dotyk boli jemné a hladké, rozpoznala som, že je to satén. Krása, jednoducho krása!

Madam Malkinová, ktorá sa zasmiala môjmu úžasu, sa spýtala: „Chcete si ich vyskúšať?" Bez zaváhania som prikývla.

     Už ste niekedy mali pocit, že keď ste si niečo obliekli, zrazu ste sa cítili ako nejaká bohyňa alebo proste niekto dôležitý? Mať na sebe tieto šaty bol presne takýto pocit. Sukňa bola trochu pridlhá, ale inak mi sadli ako uliate. Trochu som sa obávala či mi nebude priveľký výstrih, no bol ako stvorený na moje prsia, strih mi zase zdôraznil útly pás a ženské boky. Cítila som sa sexy a zároveň elegantne. Divné, ja viem.

„Sú nádherné," rozplývala som sa a nedokázala spustiť oči z môjho odrazu v zrkadle. Mala som nutkanie obzrieť sa aj odzadu, ale keďže do mňa madam Malkinová práve strkala špendlíky, zavrhla som to ako zlý nápad.

„To sú, najkrajšie aké som kedy ušila," prisvedčila madam Malkinová. „Pani Malfoyová ich pre vás navrhla osobne."

      Moja bublina spľasla a tvrdo som pristála na zemi.

„Pani Malfoyová?!" zopakovala som neveriacky. Nemôže byť pravda, Narcissa Malfoyová na mňa plytvala svojím drahocenným časom, aby mi navrhla tie najkrajšie šaty na svete?! Veď ma neznáša! Chcem pre svojho syna len to najlepšie, pripomenula som si jej slová. Je možné, že ho miluje tak, že by dokázala tolerovať aj mňa?

Po tom, čo urobila pre Harryho pred tromi rokmi mi bolo jasné, že toho je schopná.

     Obzrela som sa na ňu. Sedela obďaleč v malej foteli, pila čaj a listovala Čarodejku. Premkli ma náhle sympatie k žene predo mnou, snažila sa len byť dobrou matkou a zabezpečiť pre syna lepšiu budúcnosť. Tiež ma prepadli výčitky svedomia, že som k nej včera večer bola odporná. Možno jej otázky neboli výsmešné, možno bola vážne len zvedavá. Vzdychla som si. Zdá sa, že budem musieť prehltnúť svoju hrdosť a ospravedlniť sa Malfoyovej mame.