15. kapitola

15.3K 903 114
                                    

Zvedaví ako to dopadne? :D Nech sa páči, nová kapitola... ;)

Hermiona       

     Asi som čistý masochista, ale potom, čo ma Malfoy vykopol, som sa vydala preskúmať dom. Nikdy predsa nie je na škody zmapovať si územie nepriateľa. Len som dúfala, že cestou nenarazím na Malfoyových rodičov. Kráčala som prázdnymi chodbami lemovanými rodinnými portrétmi Malfoyovcov. Všetci mali v očiach taký chladný pohľad až ma striasalo. Zrazu som sa cítila taká strašidelne pozorovaná.

     Zabočila som za roh a... primrzla som na mieste. Ocitla som sa na chodbe, ktorú  veľmi dobre poznám, aj keď si želám, aby to tak nebolo. Takmer každú noc sa v nej ocitám. Na jej konci boli do korán otvorené dvere do salóna. Do toho salóna! Chcela som ujsť, ale nohy som mala ako prikované a odmietali ma poslúchať. Moje telo nechápalo, že ak tam zostanem, zrútim sa. Zo salóna ku mne doliehal hlas pani Malfoyovej.

„Toto položte na stôl," dirigovala služobníctvo- domácich škriatkov, najskôr. „Ale nie tam! Položte to tak, aby nám to nezavadzalo pri jedení!" Pri jedení. Mala som pocit ako by mi vyťala zaucho. Chce, aby som sedela a večerala v miestnosti, kde som si vytrpela toľko bolesti? Myslí si, že tam dokážem existovať bez toho, aby som si nespomenula na jej drahú sestru, ktorá sa nado mnou skláňala a na ostrie dýky, ktorou mi do kože vyrývala slovo Humusáčka?!

      Roztriasla som sa na celom tele. Čím viac som na to myslela, tým viac som mala pocit, že som sa vrátila v čase a prežívam ten deň znova.  V mysli sa mi ozývali spomienky na moje vlastné výkriky. Zatvorila som oči, aby som tú spomienku vyhnala, ale to bola obrovská chyba. Videla som jej oči, tmavé a chladné tunely, v ktorých sa zračila krutosť a zvrátenosť, mala som dokonalý výhľad na jej vráskavú, Azkabanom poznačenú tvár. Počula som jej odmeraný hlas ako mi šepká: „Klameš, ty špinavá humusáčka, a ja to viem!"

     Prinútila som sa otvoriť oči. Premkla ma taká hrôza až som zabudla dýchať. Triasla som sa, tak veľmi som sa triasla, až som sa bála, že tam na mieste odpadnem a v mieste, kde som mala na ruke jazvy, ma pichalo. Bolo to akoby si aj moje telo pamätalo všetku tú bolesť a strach. Zaprela som sa a prinútila nohy hýbať sa. Zaspätkovala som a prehltla slzy, ktoré sa mi drali do očí. Musím zmiznúť, skôr než ma trauma z minulosti dohoní. Zvrtla som sa a bežala k schodisku. Celou cestou na poschodie ma sprevádzala ozvena mojich dávnych výkrikov.

      Celá zadychčaná som vpálila do izby. Srdce mi išlo preraziť rebrá a pľúca, ktoré ešte len pred chvíľou nedokázali pracovať, nestíhali. Mala som pocit, že sa udusím. Lapala som dych, keď vtom mi padol zrak na Malfoya. Stál pri posteli, hrabal sa v taške a civel na mňa. Až vtedy mi došlo v čom tam stojí oblečený, teda, že tam stojí oblečený vôbec v ničom. Vyvalila som oči a pomaly si ho premerala pohľadom. Pokožku mal bledú, ale nie priveľmi- nebol to taký upír, ako som si vždy myslela-, plecia široké a jeho stíhačská minulosť na ňom zanechala stopy- hruď aj brucho mal pokryté pletencom svalov.

Zdá sa mi to alebo je v tej izbe nejako horúco? 

Skĺzla som pohľadom ešte nižšie  k partiám, ktoré by pre mňa mali byť trinásta komnata a do líc mi v momente začala stúpať farba. Pohľad som však neodvrátila.

     Zrazu však Malfoy zavrčal a otočil sa mi chrbtom. Potriasla som hlavou a snažila sa samu seba presvedčiť, že mi to nie je ľúto.

„Nevieš klopať?!" zasyčal na mňa. Chystala som sa mu odvrknúť niečo v takom zmysle, že sa mal zamknúť alebo sa jednoducho nepromenádovať nahý po izbe, keď vie, že môžem hocikedy prísť, ale slová sa mi zasekli na polceste. Niečo na jeho tele ma upútalo a nie, nebol to jeho absolútne dokonalý, sexy zadok. Skôr niečo na tom zadku. Vyzeralo to ako... Než som si to stihla poriadne uvedomiť, vybuchla som do smiechu. Bolo to tetovanie, tetovanie mojej tváre. Na jeho zadku.  

Malfoy ProblemWhere stories live. Discover now