London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Z POHĽADU AARONA
Bol neskorý večer, keď sme konečne všetko upratali. London mi so všetkým pomáhala, aj keď som jej opakovane hovoril, nech to nechá tak. Bol to môj bordel, ktorý som spravil z vlastnej hlúposti, nechcel som, aby to robila za mňa. Okrem toho, všade bolo sklo a mohla si ublížiť. Ale zakaždým, keď som ju na to upozorňoval, po mne nahnevane vybehla, vraj nie je malé dieťa a mám jej prestať kázať, čo má robiť.
Cítil som sa ako totálny idiot, nemohol som uveriť tomu, že som všetko nechal zájsť takto ďaleko. Neznášal som, keď som mal tieto stavy plné zlosti a pocity bezmocnosti zároveň. Keď mnou lomcovala nenávisť a smútok, vždy to na mňa prišlo – opil som sa porobil hlúposti. Pravdupovediac, dúfal som, že ma nikdy neuvidí v takom stave, no tušil som, že sa mi to nesplní. To dievča so mnou trávilo toľko času, že to bolo nemožné.
V jej očiach som už vážne musel vyzerať ako idiot. Ktovie, čo si o mne teraz myslí, alebo čo jej prvé prebleslo mysľou, keď sem v noci prišla a zbadala ten neporiadok. A mňa. Radšej na to nebudem myslieť. Ani to nechcem vedieť.
"Aaron?" nevinný hlások vyšiel z dverí kúpeľne.
Postavil som sa z postele a pomaly došiel až k dverám, odkiaľ len z polovice trčala jej drobná postava s uterákom okolo tela, ktorý si silou-mocou tisla k sebe, aby náhodou nespadol. Môj pohľad automaticky dopadol na jej odhalené ramená a perfektne viditeľné kľúčne kosti. Ešte predtým, ako som sa zameral na jej dokonalé dlhé nohy, som si všimol, ako nervózne preglgla.
Sám pre seba som sa pousmial. Hádam, že vedela, čo sa mi práve odohrávalo v hlave.
Nebola taká ako iné dievčatá, ktoré ma priťahovali. Ani zďaleka. Ja viem, že to hovorím stále, ale je to skurvená pravda a ja netuším, čo mám robiť, aby som túto záhadu konečne dostal z hlavy.
Prečo som ju tak moc chcel? Čím ma to dievča tak ohúrilo?
Vedel by som vymenovať milión vecí, ktoré na nej milujem. Vedel som vlastne odpovede na všetky moje otázky, no asi som akosi nebol schopný akceptovať fakt, že som sa zamiloval. Teda, ak takto vyzerá láska. . . ak sa takto cíti láska. . . tak som v tom až po uši.
"Aaron. . . ja. . ." prehovorila roztrasene. "Prepáč, ja. . . nemám tu veci na prezlečenie. Mohol by si. . . mohol by si mi nejaké požičať, prosím?"
Bože. Kiežby som si ťa mohol vziať ku mne do postele a roztrhať ten prekliaty uterák. Určite si rovnako krásna aj bez neho.
"Uhm, áno. . . áno, jasné."
Pako. Správam sa ako pako. Práve som sa zakoktal ako pätnásťročný chlapec, ktorý videl prvýkrát v živote vagínu. Preboha.
Potriasol som hlavou, snažiac sa zahnať svoje debilné svedomie a doniesol som London jedno z mojich obľúbených tričiek. Ak trvala na tom, že musí mať niečo oblečené, tak to bude zrovna toto tričko.
