UŽ MI ŠIBE!

80 7 0
                                    

Prisahal by, že to počul! Opäť raz sa schovával v šachte a čakal či doktor opäť dostane ten idiotský nápad drviť nožnicami šachtu. Sedel a počúval, kde asi môže byť, keď sa ozval krik. Boli to hlasy. Dve. Dievčenské. Počul ich celkom zreteľne. A potom dupot po celej šachte....ale...dupalo tam viac ľudí. To neboli len tie dve....bolo ich tam viac. A bol ochotný staviť aj svoje prsty, o ktoré už skoro prišiel, že ten prvý hlas, ktorý sa sťažoval na hnus v šachte, že to bola Monica. Potom mu napadlo....kde by sa tu vzala? Oni ho sem strčili a potom zmizli. Už mu z toho miesta začína vážne prešibávať. Strelil si facku a zhlboka sa nadýchol. Skontroloval si ranu na ruke. Potiahol košeľu a sykol. Krv zaschla a prilepila mu košeľu na prsty. Keď ju teraz strhne rana sa opäť otvorí a začne krvácať. Povzdychol si a znova zaklial. Keby tu bola jeho mama už by mu dala facku. Lenže mama tu nebola, tak si ju strelil sám aby si ju aspoň trochu pripomenul.Pri spomienke na mamu ho zabolelo pri srdci. Určite ho hľadá. Veď už doma nie je...ako dlho? Už to ani nepočítal. Bál sa o mamu. Otec je iste ešte stále na týždňovke, alebo....už už prešiel týždeň odkedy sa stratil? Ako tak premýšľal pomaly zaspával.

OutlastWhere stories live. Discover now