Outlast

TOTO JE KONIEC...

Hodil sa na kolená a šmýkal sa po dlážke až k posteli. Pár centimetrov pred ňou, sa skrčil a zaliezol pod ňu.

Ako tam tak ležal, snažil sa ukľudniť svoj dych. Pozorne počúval, kedy začuje capot Tragerových nôh na dlážke.

Trager.

Tak sa volal. Dozvedel sa to nedávno, keď sa náhodou dostal do miestnosti, v ktorej ležali ztrýznení ľudia.

Zhrozene sa na nich díval. Už to neboli ľudia, iba to, čo z nich zostalo. Niektorým chýbali prsty,ruky, nohy alebo jazyk. Niektorým však chýbalo aj tk, čo ich robilo chlapmi.

Vystrašene sa prechádzal pomedzi ich postele, ku ktorým boli priviazaní. Uprostred miestnosti si všimol jedného muža, ktorý na tom bol najhoršie.

Ruky aj nohy mal priviazané k posteli a chýbali mu prsty. Bol pozašívaný od hora dole, ale ešte stále mal jazyk. Taylor skoro vyskočil z kože, keď sa mu prihovoril.

,,Poď bližšie."povedal chrapľavo.,,Poď bližšie a pozri sa, čo zo mňa urobil."

Taylor napriek strachu podišiel bližšie. Muž bol nahý. Ale nie len bez oblečenia. Bol bez kože. Keď sa napínal ťahajúc putá držiace ho pri posteli, zo svalov na končatinách mu striekala krv.

,,Toto zo mňa urobil on. Rick Trager. Veľavážený doktor, ktorému práca rozožrala mozog. Bol som dôležitým členom tohto prekliateho miesta. Všetci ma počúvali. Ale Trager nie. On neuznával nikoho, iba svoju chorú museľ. Teraz dostane aj teba. Vráti sa a zabije ťa. Už prichádza. Trager! Traaager! TRAGER! AAAAA!"

Vo dverách sa zjavil Doktor a Taylor sa v poslednej chvíli skryl za kamenný stĺp. Prikrčil sa a sledoval, ako Trager pristúpil k posteli a prihovoril sa pacientovi.

,,Čo sa deje, pane? Je Vám smutno? Nemáte sa s kým pozhovárať? Nebojte sa, ja Vám venujem svoju pozornosť. Veľmi špeciálnu pozornosť."zašepkal a zabodol svoje obrovské nožnice priamo do pacientovho srdca. Ich konce prerazili matrac. Ozval sa umučený krik plný bolesti, ktorý sa ozýval celou budovou. Krik utíchol  a Trager spokojne vytiahol nožnice z mužovho tela a odkráčal preč.

Taylor sa oprel chrbtom o stĺp a rozvzlykal sa.

Začul ho.

Teda, nie práve Doktora, ale začul jeho nožnice.

Obzrel sa k dverám. Na prahu sa zjavili Tragerove bosé nohy.

Taylor zadržal dych.

Doktor vkročil do izby.

Prišiel k najbližšej posteli napravo, zohol sa a skontroloval, či pod ňou niekto neleží. Napríklad niekto ako Taylor.

Dopekla!

Doktor sa zjavne poučil.

Postupne prechádzal všetky postele napravo.

Taylor počkal, kým bude najďalej a vyliezol spod postele. Nedbal na nenápadnosť a dal sa do behu.

Na chodbe začul Doktorov bojový pokrik a ozvenu jeho krokov.

Na ďalšej zákrute pridal a počul Doktorove kroky slabnúť.

Vyskočil do šachty ako už mnohokrát predtým.

Dychčal a rýchlo otváral batoh. Potreboval vodu. Vytiahol fľašu a...rozplakal sa. Nemal ani kvapku vody. Vôbec nič.

,,Toto je koniec...."