HOR SA DO KANÁLA!

70 7 0
                                    

Snažila sa zadržať slzy, ktoré jej stekali po lícach. 

ONA HO PREDSA NECHCELA ZABIŤ!

Triasla sa na starej špinavej stoličke a vzlykala. Na tejto stoličke pred chvíľou sedel on, chlapík, ktorého postrčila cez zábradlie na druhom poschodí.

,,Už kľud!"prikázala si razantne. Stíchol dokonca aj blázon vo vedľajšej cele, zatiaľ čo doteraz kričal a hádzal sebou. ,,Ty si ho nezabila. Len si sa bránila. A on nebol úplne normálny človek, mal to v hlave pomýlené."dohovárala si. Cítila, že sa ukľudňuje. Prestala sa triasť a vzlyky pomaly doznievali. Vlastný hlas na ňu pôsobil ukľudňujúco. Zhlboka sa nadýchla a utrela si slzy z tváre. Zložila si batoh, a rozhodla sa, že si ošetrí nohu.

Sklonila sa a...skoro omdlela. Z ľavého lýtka jej trčala zlomená stehenná kosť. Našťastie nie jej. Nečudovala sa teda, že ju noha bolí, keď mala so svojou nohou spojenú aj jednu nohu navyše. Pohrabala sa v batohu, čo všetko tam nájde. Potrebovala nejakú dezinfekciu a obväzy. Dúfala, že to nebude také hlboké, že bude potrebovať ranu zašiť. Kde by asi tu v tomto blázinci zohnala ihlu a niť?! 

Ako dezinfekciu našla fľašu vodky, ktorú jej do batohu napchala Monica. Obväzy však nemala. No, kto vie, možno jej rana nebude krvácať, takže nebude potrebovať nič, aby ranu prekryla. Ak áno, tak v najhoršom použije kúsok svojho trička.

Opatrne siahla na kosť a zasyčala. Bolelo to ako čert! Nadýchla sa a v duchu napočítala do troch. Na tri prudko potiahla za kosť a s bolestivým výkrikom ju vytiahla. Opäť sa jej zmocnila triaška, ale tentokrát od bolesti. Ťažko dýchala a so zatvoreným očami trpela bolesť, ktorá sa jej šírila od nohy do celého tela. To nie je dobré. Okolie rany ju pálilo. Ďalší zlý znak. Asi naozaj dostala otravu krvi. Mala si tú ranu ošetriť skôr! Otvorila oči a prezrela si kosť v ľavej ruke. Mala najmenej dvadsať centimetrov a bola sakra ostrá! Celý ten ostrý koniec bol ulepený od krvi a nie len od tej Naominej. Pokúsila sa spomenúť si, čo jej povedala mama, keď bola párkrát u nej v nemocnici. Zastavila sa tam cestou zo školy. To bolo ešte predtým, ako otec zmizol. 

,,Keď si nevyčistíš ranu, dostaneš otravu krvi,"vravela mama, ,,to nie je nič príjemné, ver mi. Rana sa ti zapáli a začne mokvať. Už ti nepomôže žiadna dezinfekcia. Potom sa ti zvýši teplota,  nastupuje gangréna a gangrenózne zmeny. To znamená, že ti začnú modrieť nechty, začneš mať triašku a horúčku zároveň, dokonca môžeš dostať halucinácie. Nakoniec nastane sepsa, úplný kolaps celého tela a ak sa okamžite nedostaneš do nemocnice, tak do troch až piatich dní zomrieš."

Fajn. Toľko k teórii. Teraz prax. Obzrela si ranu. Bola krvavá, ale zatiaľ nemokvala a nezapáchala. To je fajn. Takže ešte tam je nádej. Odtrhla si rukáv z trička a naliala naňho trochu vodky z fľaše, ktorú mala v batohu. Priložila si mokrú tkaninu na ranu a zajačala od bolesti. Rana ju štípala a Naomi mala pocit akoby jej horela. Po chvíli štípanie prestalo. Naomi sa pozrela na svetlú látku svojho trička. Bol na ňom len červený krvavý fľak. Fajn, takže zápal predsa len nemá. Ale ranu bude musieť obviazať. Schytila lem svojho trička a odtrhla ho. Pásikom látky si priviazala na nohu kúsok namočený vo vodke. Jej tričko bolo dotrhané, ale bolo  jej to jedno. Aj tak už nevyzeralo tak ako predtým. A ona tiež nie.

Skontrolovala čas na mobile. 15:00. Fajn, takže si môže dať ďalšiu tabletku proti bolesti. Zapila ju dúškom vody. Začula ako jej škvŕka v bruchu a tak siahla po jablku. Keď sa doňho chystala zahryznúť, všimla si lačný pohľad blázna v cele vedľa nej. Upieral oči na červené jablko v jej ruke. Naomi k nemu natiahla ruku s jablkom. Blázon k nej nedôverčivo pristúpil, zrak uprený na lesklom jabĺčku. Keď videl, že Naomi ruku nestiahla, schmatol jablko a s chuťou sa doňho pustil.

OutlastWhere stories live. Discover now