Outlast

Kašovití Ľudia

Naomi sa rozšírili oči hrôzou. V tme pred ňou sa rysovala temná silueta muža, vznášajúceho sa meter nad zemou.

Naomi schytila Taylora za tričko a ťahala ho späť chodbou, ktorou prišli.

Snažila sa ísť najrýchlejšie ako mohla, ale nohy ju nepočúvali. Mala ich ako vrecia mokrého piesku.

Uvedomila si jednu vec. Billy ich nechce zabiť. Nie teraz. Keby ich chcel zabiť, mohol to urobiť už dávno. On sa s nimi hral. Pomaly si poletoval za nimi a užíval si pocit moci.

Naomi dovliekla Taylora pred dvojkrídlové dvere vedúce do ďalšej chodby. Než siahla na kľučku, dvere sa rozleteli.

,,Ty malé prasa!"zavrčal Obor a schmatol Naomi za tričko. Hodil ju do chodby za sebou a Taylorovmu bezvládnemu telu nevenoval pozornosť.

Naomi sa od bolesti zahmlilo pred očami a v ušiach jej pískalo. Rozmazaným zrakom škúlila na miesto, kde ležal Taylor.

Obor zdvihol svoju nechutnú labu v ťažkých topánkach a prekročil Taylora. Takmer mu pri tom stúpil na hlavu.

Mohutný muž pristúpil k Naomi a vzrušene zrúkol nad jej rozochveným telom. Točila sa jej hlava. Pri páde nou nepríjemne narazila na podlahu.

Obor spravil ďalší krok k Naomi a opäť zaručal. Páčilo sa mu mat ju takto v hrsti.

Vydesenej Naomi sa z očí rynuli slzy. Nechcela aby to takto skončilo. Nechcela zomrieť. Nie tu. Nie takto. Nie keď sú tak blízko konca.

Snažila sa vzdorovať vlastnému telu zviazanému strachom. Nahovárala si, že sa táto pekelná situácia vyrieši. Že Obor jednoducho zmizne. Že sa ten odporný sud sadla vyparí.

To však nebolo možné teoreticky a už určite nie prakticky.

Naomi nemala silu bojovať. Bolel ju celý človek. Od strachu ledva dýchala. Nad ňou sa vypínal nechutný chlap pripomínajúci experiment muž verzus veľryba. Taylorovo bezvládne telo ležalo niekoľko metrov od nej. Jej jediný priateľ bol uväznený kdesi v temnote, kde mu nemohla pomôcť. A aby to nestačilo, niekde tam v chodbách si poletoval jeden z Casperových strýkov a snažil sa zhltnúť Taylorovu myseľ, aby si obliekol jeho telo.

Keby túto situáciu niekto Naomi ponúkol ako námet na knihu či film, vysmiala by ho. Teraz to ale prežívala a rozhodne ju neobchádzali smiešky.

Jej myseľ pomaly prijímala rezignáciu. Už nevládala. V hlave videla ako jej Obor trhá hlavu a netešene sa uškŕňa tým svojím dojebaným ksichtom. Vedela, že jeho zhnité zuby by bolo to posledné, čo by videla, než jej mozog definitívne prestane vnímať.

Z mrazivé predstavy ju vytrhol nečakaný pohyb za Obrom. Čosi čierne a temné vletelo na chodbu a s čiernym obláčikom vkĺzlo do mohutného tela.

Obrovská postava poprela zákony gravitácie a vznieslo sa do vzduchu.

Obor prekvapený náhlym zvratom vykríkol a stuhol v beznádejnom kŕči s naširoko roztiahnutými rukami. V tej chvíli pripomínal ukrižovaného Ježiša.

Naomi sledovala hrôzostrašné divadlo smrti s otvorenými ústami. Bola rozpoltená. Chcela aby Obor už konečne zmizol z jej života, ale určite mu nepriala toto.

Obor akoby si uvedomil, čo sa s ním deje, začal nahlas vzlykať a prosiť. Prosil o svoj život a zadúšal sa vzlykmi.

Billyho ale nepresvedčil. Duch z hôr vyniesol mohutné telo ešte vyššie, zamával ním a narazil ho priamo na mrežu vetracej šachty. Ľudské mäso, kosti, koža a krv prešli cez mrežu ako cez mlynček.

Keď sa masa zosypala na zem, už nevyzerala ako súčasť ľudskej bytosti.

Naomi sa prevalila na bok a vyvrátila obsah žalúdka. Napriek tomu, že už nemala čo zvracať, stále ju napínalo. Vedela, že na toto do smrti nezabudne. A možno to ani nebude dlho trvať.

Nebola schopná sa postaviť na roztrasené nohy, tak sa po štyroch pomaly prišuchtala k Taylorovi. Našťastie ešte stále dýchal. Prevrátila ho na chrbát a potľapkala ho po tvári. Potrebovala, aby sa prebral. Vedela, že to bude chvíľu trvať.

Nakoniec mi naliala vodu na tvár.

Taylor sa rozprskal, keď mu voda stiekla do nosa. Prudko sa posadil a pozrel na Naomi.

Oči sa mu rozšírili od hrôzy, keď si prezrel jej tvár. Sedela opretá o stenu, v očiach prázdny výraz a všade krv. Veľa krvi.

,,Čo..."poobzeral sa. Nevedel, kde sa práve nachádzajú. Vedel ale dve veci. Po prvé, bol tu Billy. A po druhé, niekto tu zomrel.

,,Obor....Billy...prásk rovno do tej šachty. Odporné. Proste jeb! A je po ňom." Naomine slová skoro vôbec nedávali zmysel.

Keď zahrešila, Taylorom trhlo. Takto ona nerozpráva. Opäť sa poobzeral a spojil si stav miestnosti s tým, čo Naomi povedala.

Pochopil.

A pochopil aj to, prečo sa správa tak čudne.

Vstal zo zeme a všimol si, že jeho tenisky a nohavice tiež schytali vďačnú dávku nechutnej ľudskej kaše. Skrčil nos a potlačil nevoľnosť. Obzrel si šachtu, z ktorej ešte odkvapkávala krv. Kovový pach napĺňa chodbu. O chvíľu tu bude smrdieť ako v márnici. Taylora opäť naplo. Neznášal zápach surového mäsa a zrazenej krvi. Preto nikdy nechodil do mäsiarstva.

Otočil sa k Naomi...a stuhol. Zdalo sa mu to alebo....? Stál niekto za rohom na chodbe? A prečo sa ten niekto skryl?

,,Hej."zašepkal smerom k Naomi.,,Hej. Niekto tam je."

Naomi mu venovala unavený pohľad.,,Tak nech vylezie, alebo nech nám dá pokoj. Ja už nevládzem. Nevládzem, Taylor."hlas sa jej zlomil a rozplakala sa.

Taylor sa k nej sklonil a silno ju objal.,,My to zvládneme, Naomi. Už sme blízko."šepkal a jedným okom sledoval chodbu vľavo.

Ak sa tam niekto skrýval, rozhodne neplánoval vyliezť.

Naomi nakoniec vstala a s Taylorom po boku zamierili do ďalšieho labyrintu chodieb. Kráčali po chodbe, každý zamestnaný vlastnými myšlienkami.

Naomi premýšľala o Obrovej smrti. Zožieral ju pocit viny, že zomrel kvôli nej. Veď, keby neprišla, Obor by sa na ňu nikdy neupol. Neprenasledoval by ju, a možno by ani nezomrel. Možno by naďalej terorizoval osídlencov blázinca.

Taylor premýšľal o tej osobe v chodbe. Ak by to bol blázon, pribehol by k nim. Čo to má znamenať? Prečo nevyliezol? Zľakol sa Billyho? Och nie...

Taylor stratil rovnováhu a narazil do steny napravo. Naomi tomu poriadne nevenovala pozornosť. Z tranzu sa prebrala až keď sa sivý panel na stene vpravo so syčaním odsunul. Odkryla sa im ďalšia miestnosť.

Naomi podoprela Taylora. Nevypytovala sa, či je v pohode. Ani jeden z nich nebol. Jeho mdloby a strata rovnováhy znamenali jediné. BILLY. Obaja vstúpili do novootvorenej miestnosti.

Časť do ktorej vošli bola čosi ako pozorovateľňa. Obyčajné biele steny, biela podlaha, žiaden nábytok. Priestor mal asi 2 metre a napravo sa končil stenou plexiskla so zabudovanými reproduktormi.

Za sklom bola miestnosť zariadená nábytkom. Pracovný stôl, posteľ, obrazy, dokonca aj izbové rastliny.

Za stolom sedel muž. Starý muž. Veľmi starý muž bez vlasov, so sinavou pokožkou, kruhmi pod očami a s hadičkami v nose. Všimol si hostí a pohol sa.

Sediac na invalidnom vozíčku vyštartoval spoza stola.

Taylor sa roztriasol. To snáď nie.

Naomi si muža znechutene prezerala. Vyzeral, akoby už roky bojoval s rakovinou.

Skôr než muž otvoril ústa k nim z chodby doľahli kroky.

Do miestnosti vstúpil muž, ktorý sa skrýval na chodbe.