Outlast

Nekrofil

Priamo pred ňou sa rozprestieralo....väzenie?

Všade boli miestnosti a v nich blázni. Väzenie malo poschodia, schodisko a dole dvor a opäť cely.

Na dvore sa prechádzal chlapík, s vyholenou hlavou a mrmlal hlúposti. Zrazu sa pristavil ku stĺpu a z celej sily doň vrazil hlavou. Naomi sa strhla. Chlapík sa odlepil od steny a so spokojným úsmevom a s krvavou pečiatkou na čele sa vybral k ďalšej stene.

Naomi odvrátila pohľad. Pozrela sa na celu vedľa tej, kde sa zobudila. Dvere boli zamknuté a cez špinavé okno veľa nevidela. Počula však prudké dýchanie a občasné vzlyknutie, takže si bola istá, že ten kto ju oslobodil je vnútri.

,,Ďakujem."zašepkala do železných dverí a vybrala sa ďalej radom ciel. Premýšľala, kde sú Larry, Denis, Monica a Jason. Nevedela, čo je s nimi. Potom si spomenula, že bola zranená. Rukou siahla na pravý spánok. Pocítila povrch náplaste. Vďačne si vydýchla. Ten kňaz ju zachránil. Ale prečo ju odviedol sem? A čo sa stalo s jej priateľmi?

Z myšlienok ju vytrhlo tresknutie a následne zohavená ľudská ruka vystrčená z dverí.

Naomi sa preľakla a odskočila. Ruka zmizla a v okienku sa zjavila zjazvená tvár. Muž sa triasol a šepkal hlúposti. Naomi odstúpila čo najďalej a pokračovala v ceste. Ďalšie dvere cely boli otvorené. Pri posteli bolo niečo, čo pripomínalo zvyšky človeka. Na stene bol obrovksý krvavý fľak. V opačnom rohu sa triasol ďalší zohavený chlapík. Šepkal niečo o tom, že to nechcel urobiť, ale musel.

Naomi naprázdno preglgla a rýchlo utekala ku schodisku. Za mrežami, ktoré viedli k ďalšiemu radu ciel stáli dvaja chlapi so sekáčmi. Naomi urobila tú chybu, že si ich premerala od hlavy až po päty. Teda...po päty nedošla, zasekla sa niekde kde sa končí pás a začínajú sa nohy. Obaja chlapi boli nahí.

,,Mali sme ju zabiť."prehovoril jeden.

,,Ešte nie. Až...neskôr."zahriakol ho druhý.

Naomi sa triasla. Dvaja blázni so sekáčikmi, no okej. ALE DVAJA NAHÍ BLÁZNI SO SEKÁČIKMI TO JE UŽ PRIVEĽA!

A prečo riešia, kedy ju zabijú?

Opäť sa ozval prvý. ,,Keď ju zabijeme, chcem jej jazyk a pečeň."

Druhý prikývol.,,Sú tvoje. Ja chcem hruď..."

Naomi sa chcelo plakať. Chcela utiecť späť do tej cely, zamknúť sa a plakať až kým neumrie.

Pevne zatvorila oči a párkrát sa zhlboka nadýchla. Nesmie byť bojko. Musí nájsť kamošov a dostať sa odtiaľ to.. HLAVNE sa odtiaľ dostať.

Znova otvorila oči a tí dvaja tam už neboli.

Preľakla sa a poobzerala sa okolo seba. Rýchlo siahla na mrežovité dvere, za ktorými vtedy stáli. Boli zamknuté a ona nepočula vŕzganie, takže jej smerom určite nešli, tak sa nemusí báť, že by sa schovávali v niektorej z dolných ciel. Mohla sa však obávať, že tam je niečo horšie..

Opatrne zišla po schodoch. Až teraz si všimla, že je tu ešte jeden chlapík, ktorý civí na stenu a sem tam sa zatrasie a zastoná. A ešte jeden chlapík na vozíčku-celý nahý...ale niečo je zle. Chýbajú mu prsty a ...ešte čosi, čo by tam mal mať, ak je to teda chlap

Je celý doráňaný a pozašívaný. Zdvihol hlavu a pozrel na Naomi. Zhíkla, keď si všimla, že nemá nos. Dokonca aj tvár mal zašitú od čela, cez miesto, kde má byť nos až po hornú peru.

Otvoril ústa a vzdychol.,,Čo nám to urobili?"zachrčal sťažka.,,Billy...nechcel, Billy....rozumel..."

Naomi horúčkovito premýšľala. Billy. To meno....čítala jeho spis! On bol predsa hostiteľom pre Walridera! Vtedy si uvedomila odpornú pravdu....