Outlast

NA PRVOM RANDE SA NEBOZKÁVAM!

,,Bol si už v tých chodbách tam ďalej?" spýtala sa Naomi, keď s Taylorom raňajkovali.
Taylor pomaly prežúval dvojdňový rožok a obzeral si obviazanú ruku. Musel uznať, že Naomi odviedla skvelú prácu. Bude z nej dobrá doktorka.
,,Nikdy som sa nedostal ďalej, ako k zadným dverám,  ktoré sú zamknuté a je tam aj tá blbá krabica."
Naomi sa zamračila.,, Krabica?"
,,Taká kovová hovadina s kopou šrotu. Je to ťažké ako celá krava, nepodarilo sa mi to odtlačiť, lebo vždy dobehol Trager a skoro ma zabil."odvetil Taylor trpko.
Naomi prikývla.,, Okej. Takže,  keď tam pôjdeme,  musíme to odtlačiť,lebo niekde tam v tej chodbe je ten poondiaty kľúč."Taylor len prikyvoval.,, ALE, stále máme za riťou toho magora v zásterke, ktorého budeme musieť odlákať. "
,,Počkaj."prerušil ju Taylor,,, To nie je také jednoduché, je to labyrint chodieb. Nebol som tam, neviem kadiaľ treba ísť."
Obaja na chvíľu zmĺkli.
Naomi sa kútikom oka pozrela na Taylora. Tento chlapec si toho za tri dni vytrpel viac ako ktokoľvek iný za celý život. Chcela mu pomôcť. Chcela ho odtiaľ dostať. Nezaslúži si byť tu. Nevedela síce, aký bol Taylor pred tým, ale vedela, že toto miesto ho zmenilo.
,,Mám...niečo ako nápad."ozval sa Taylor potichu.
Naomi sa naňho pozrela.
,,Mohli by sme to nejako rozdeliť. Myslím tým, že by sme šli raz, trochu to odsunuli, potom zasa, a zasa až kým to neodsunieme. Lebo, len čo to trošku zaškrípe, Trager bude v momente za nami. Počuje všetko."
,,Hej, to by šlo. To tvoje,, niečo ako nápad " sa mi páči. "priznala Naomi.
Taylor sa zasmial.,,Je s tebou sranda."
,,S tebou tiež. "usmiala sa Naomi.
,,Ako...si sa vlastne dostala do ich bandy?"spýtal sa Taylor.
Naomi pokrčila plecami. Pri spomienke na Monicu, Larryho, Denisa A Jasona jej jedlo v ústach zhorklo. Odložila nedojedený kúsok tyčinky späť do batoha.
,,Ja ani neviem. Som...som na škole nová, oni boli vlastne prví, kto sa ku mne ozval."
Taylor prikývol. Opäť raz stíchli.
Naomi siahla do batoha a vybrala balíček žuvačiek. Jednu si hodila do úst a natiahla ruku k Taylorovi.
,,Čo v tom batohu NEMÁŠ?"spýtal sa jej pobavene a vzal si žuvačku.
Naomi sa len usmiala.,,Tak poďme. Čaká nás rande s bláznom."

Preliezli cez šachtu a opatrne vyskočili von. Taylor žmúril v tme a snažil sa zorientovať. Keď Naomi dopadla vedľa neho, pozrel sa na ňu a kývol do chodby. Naľavo od nich bola tmavá chodba s množstvom dverí. Napravo zasa mrežové dvere s plechovou krabicou plnou šrotu, ktorú spomínal Taylor. Naomi vydýchla a kývla naňho. Podišli ku krabici a obaja sa do nej zapreli. Samozrejme, že to bolo neskutočne ťažké a aj keď sa do toho zapreli obaja, stále mali čo robiť. Taylor bol po troch dňoch v tejto budove maximálne vysilený. Naomi sa čudovala, že sa ešte nezložil na podlahu a nerozplakal sa. 

Obaja zatlačili z plných síl a krabica sa s príšerným škrípaním pohla o mizerné dva centimetre. Zatlačili znova ale okrem škrípania, ktoré bolo určite počuť až niekde v suteréne blázinca, nedosiahli nič. Alebo vlastne....niečo áno. 

S mohutným bojovým pokrikom sa k nim rozbehol Trager z druhej chodby.  

,,Preč. Rýchlo." povedal Taylor a pošťuchol Naomi do najbližších dverí na chodbe. 

A prečo to museli byť práve záchody?!

Ešte za sebou ani poriadne nezabuchli dvere, keď sa k nim začal dobýjať Trager. Kričal a trieskal do dverí. Taylor horúčkovito premýšľal, kam by sa mohli ukryť, ale v tejto miestnosti veľa miest na úkryt nebolo. Naomi v hrôze civela na dvere, ktoré praskali s každým úderom.

S poslednou ranou sa dvere rozleteli a do miestnosti sa vovalil Trager. S príšerným úškrnom sa vyrútil na Naomi a Taylora, ktorí sa chúlili pri stene v márnej nádeji, že si ich nevšimne.

Krčili sa pri stene a s hrôzou pozorovali doktora, ktorý si vychutnával toto napätie. Postupoval k nim pomaly a s každým krokom zašermoval nožnicami, ktoré príšerne zaškrípali.