Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nero
,,Zvládneš prejsť po svojich?" opýtala sa Mia a čupla si vedľa dievčatá, ktoré som už dnes stretol.
Nesúhlasne pokrútila hlavou a začala sa triasť od chladivého večerného počasia.
Po krátkom prezretí mi prišla iná. Nevyzerá ani zďaleka tak sebavedome ako ráno. Teraz vyzerá zdrtene, porazene. Ale aj tak nevidím prečo by sme jej mali pomáhať.
,,Ja ju v žiadnom prípade nenesiem. Nemôžeš jej tu jednoducho vymazať pamäť?" má funkčné oboje nohy tak nech si potom odkráča naspäť sama.
,,Nero koľkokrát ti-"
,,Aspoň to skús," Sybille chcela zase namietať ale rýchlo som ju prerušil.
Všimnem si ako zaťala päste a snažila sa ovládnuť jej dýchanie. Mám pravdu a ona to vie.
,,Nebude to bolieť," povedala už rozhodnuto a chytila hnedovlasé dievča za rameno.
Oči sa jej zmenili na červené a začala hlasno a zreteľne hovoriť:
,,Zabudneš na to čo si dnes videla. Bola si sa iba nadýchať čerstvého vzduchu a vrátila si sa naspäť do svojej izby."
,,Zabralo to?" opýtala sa Mia otázku, na ktorú by som rád vedel odpoveď.
,,Nie."
,,Kurva aj s touto zasranou prácou," zahreším pokojnejšie.
Čistokrvná upírka, ktorá je so svojimi schopnosťami neschopnejšia jak novorodený upír. Toto snáď nie je skutočné. Prečo som zrovna musel skončiť v jej partii. Sme kamaráti ale niekedy z nej fakt nemôžem.
,,Teraz na to vykašlime. Mali by sme ju dostať do tepla a čistých šiat," hovorila ustráchane Mia.
Vážne má obavy kvôli človeku? Ľahko zraniteľnej bytosti, ktorá sa aj tak zhruba dožije osemdesiat rokov? To som možno ešte povedal aj veľa.
Tak ako som aj povedal kráčam po svojich bez žiadnej záťaže. Mia má na rozdiel odo mňa na chrbte najmenej päťdesiat kilové závažie.
Cesta naspäť nám trvala doslovne iba pár minút. Sybille nám totiž dovolila použiť našu rýchlosť a len sme toho využili.
Bez povšimnutia sme sa ocitli v spoločenskej miestnosti a čakali čo sa bude diať ďalej.
,,V kúpeľni je napustená vaňa môžeš ju vysadiť tam," navrhla Sybille.
Mia položí dievča na vlastné nohy a povie:
,,O chvíľu ti donesieme čisté oblečenie," ako dopovedala zavrela ju samú v kúpeľni.
,,Čo teraz?"
,,Počkáme kým sa umyje a zanesieme jej oblečenie,"
