Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Ops! Esta imagem não segue as nossas directrizes de conteúdo. Para continuares a publicar, por favor, remova-a ou carrega uma imagem diferente.
Rosalin
Neprešiel poriadne ani jeden deň od smrti mojej spolužiačky. Musím uznať, že Hannah nebola zrovna najjednoduchší človek. Bolo ťažké z jej pohľadu vyčítať čo si myslí alebo čo má za lubom.
Nepoznala som ju tak dlho ako Dominik či Júlia, no aj tak som ju považovala za kamarátku. Nie najlepšiu ale pomohla mi keď som to potrebovala.
Čo sa týka nášho fiaska s Nerom v riaditeľni, nezostali sme nepotrestaní. Po zvyšok dňa sme museli v škole spolu sedieť v jednej lavici. Bolo to utrpenie. Z hodín si nič nepamätám iba to ako mi jeho studenou dlaňou neustále obchytkával stehno.
Sybille si toho vôbec nevšimla na rozdiel od Siriusa, ktorý tomu nezabránil. Ja som sa o to pokúšala nonstop, no Nero je neodradný. Možno keby Sybille neslintala nad svojim spolusediacim, tak by mu jednu strelila.
Teraz by som sa nemala sústrediť na to čo bolo ale na to čo sa deje teraz. Otvorím svoje modré oči, odkrojím si z waffle s jahodový džemom a celé sústo si vložím do úst. Raňajky sú predsa najdôležitejším jedlom dňa.
,,Pripravená na hrabanie listov?" ozvalo sa spoza mňa.
,,Prosím?" nadvihnem hlavu a priamo nad sebou uvidím stáť vysmiateho Dominika.
,,Hrabanie listov. Dnes odpadlo vyučovanie aby sme stihli odpratať lístie ešte pred začiatkom zimy," vysvetlil.
,,Helen tú rolu riaditeľky berie vážne," zahundrala si Sybille popod nos.
,,Tento rok sa ma zúčastniť aj školský parlament, nie je to skvelé?"
,,To je úžasné!" Mie sa rozžiarili oči.
,,Toto znie viac ako Helen," pohár sa rozbil v ruke čistokrvnej.
,,Pridáš sa ku mne a Júlii? Mala s nami byť Hannah ale riaditeľka nám povedala, že včera odišla domov postarať sa o jej chorých rodičov."
Po jeho slovách som sa snažila neukázať žiadnu mimiku neistoty či smútku. Ani jeden z jej kamarátov nemá tušenie, že zomrela. Keby som mohla povedala by som im o tom ako len najjemnejšie by to šlo. Zaslúži si mať predsa poriadny pohreb ako majú ostatný ľudia. Dúfam, že sa jej teľa len tak nezbavili.
,,Rosalin bude so mnou," z myšlienok ma vyvedie Nerov hlas, ktorý za mňa odpovedal.
S ním? Nestačilo mu, že sme boli včera skoro celý deň spolu? Nevadí mu moja ľudská prítomnosť?
,,Nero chcel povedať, že ako nová členka školského parlamentu, bude zbierať s nami."
Zaskočená sa vystretá opriem o stoličku a zostanem hľadieť na Carmillu. Počula som dobre? Práve som sa stala novou členkou ich spolku? Nerozhoduje o tom Sybille?
