Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nero
,,Nero čo sa tam stále pozeráš?" s premýšľania ma vyrušil Siriusov hlas.
Momentálne sedíme ako prvý študenti v triede a sledujeme ako sa sem postupne pridávajú ďalší. O pár minút začne hodina a ja som tu asi po prvýkrát takto skoro. Očividne nie z vlastnej vôle. Prinútila ma Sybille.
Nestačilo jej, že sme museli včera spratávať škodu v lese, zatiaľ čo si ona princeznička spinkala vo svojej postieľke. Aj tak sme to nestihli spratať všetko. Pár mŕtvol zvierat sa doteraz váľa v lese.
,,Čakám," odpoviem mu a podopriem si hlavu.
,,Na čo?" zvraštila svoje čelo Mia.
Najradšej by som je odpovedal, že do toho jej nič nie je, ale ani ja sám neviem na čo čakám. Alebo skôr na koho.
Prevrátim ležérne očami a pokračujem v tom čo som robil aj doteraz. Prezerám každého študenta čo vojde do triedy.
,,Sybille už je tu," oznámila Carmilla a prstom ukázala smerom na ryšavého chalana menom Dominik, ktorý po novom neprišiel sám.
,,Tak na čo čakáme mali by sme ísť privítať našu novú spolužiačku," postavím sa zo svojho miesta a pomaly začnem kráčať dole schodmi.
,,Nero nie," pokúsila sa ma zastaviť Sybille.
No ako som sľúbil dnes sa s ňou hádať nebudem, preto jej slová odignorujem a pokračujem vo svojej ceste ku jednému dievčaťu.
,,Pozrime sa. Nová tvárička," prekrížim si ruky a postavím sa pred oboch študentov.
,,Dobré ráno Nero. Dnes musíte mať obzvlášť dobrú náladu," usmial sa ryšavec.
,,Prečo si myslíš?" so smiechom sa ho opýtam.
,,Ešte nezvonilo a už ste v triede."
,,Vieš dnes sa majú stáť dve udalostí, ktoré ma zaujímajú," jedným okom zazriem na Rosalin a v tom mi niečo došlo.
Čakal som na ňu. Čakal som na novú obeť, s ktorou sa bude dať poriadne zahrávať. Kto už by bol lepší kandidát než dievča, ktoré vedelo a videlo veci čo nemalo. Preto skončila bez žiadnej spomienky na tie temné tajomstvá skutočného sveta.
,,Aké?" opýtala sa.
Zostal som mierne zaskočený. Myslel som si, že moja prítomnosť je natoľko zastrašujúca, že jej bude ťažké prehovoriť rovnako ako včera. Ale ako to tak vyzerá som sa zmýlil. Možno to je aj tým vymazaním pamäte.
Toto bude ešte väčšia sranda než som predpokladal. Uškrniem sa a zazriem ešte hlbšie do jej nevinných modrých očí.
,,Najprv by sme sa mali poriadne zoznámiť, nemyslíš?" nadvihnem obočie, pričom mi úškrn nemizne z tváre.
