Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nero
,,Pozeraj sa pred seba inak ťa potknem!" pleskla ma Sybille zazadu po hlave.
,,Au," syknem a vrhnem na ňu nepekný pohľad.
To by ešte bolo aby ma potkníňala u mňa doma. Spadol by som na zem a začala by sa na mne smiať. Nedovolil by som jej mať odplatu za jej pád vo vlaku.
,,Vypáliš jej do chrbta dieru," dodala a prevrátila očami.
,,Jednoducho som si nevedel pomôcť," zamrmlem a všetci naraz odbočíme za roh.
Presne touto chodbou sa dostaneme do našich izieb. Moji rodičia nám dali taký luxus, že tu každý z nás ma vlastnú izbu.
Hotel je na to predovšetkým dosť veľký a na upírskej strane to nie je nikdy také preplnené ako na tej ľudskej.
,,Prestaň tak hovoriť lebo po začinení so mnou ti nebude vedieť nik pomôcť," ďalej ma zastrašovala čo sa jej aj podarilo.
Jej slová ma iba viac donútia zamyslieť sa nad celou situáciou. Záleží mi na nej až tak moc? Bohužiaľ áno. Kurva.
Prečo som sa práve ja musel zlomiť pred človekom? Navyše takým slabým.
Nie. Nedovolím aby sa jej niečo stalo. Budem pri nej aby som ju ochránil. Hlavne v tomto priestore kde sú ubytované všelijaké indivíduá.
Otec kráčajúci v popredí odrazu zastavil a otočil sa smerom ku nám. Prečo stojíme? Moja izba je ešte ďalej.
,,Drusilla budeš sa za nami len tak zakrádať alebo sa ku nám aj pridáš aby si privítala svojho brata a našich hostí?" prekrížil si ruky a jeho výraz mierne sprísnel.
Jednotne sme sa pozreli tam kde sa pozeral aj otec, len aby som uvidel osobu mne veľmi známu. Stála tam moja staršia sestra.
,,Nero," moje meno bolo prvé slovo čo mi po dvoch rokoch povedala.
,,Drusilla," skopírujem jej taktiku lebo dobre viem, že ju tým vytočím.
Tak sa aj stalo. Potom čo jej šklblo okom som sa sám pre seba víťazne pousmial, oprel sa o najbližšiu stenu a ruky strčil do vreciek.
Otec nad nami prevrátil očami a nahlas si povzdychol. Ruky nechal voľne padnúť vedľa jeho telo a bez ďalších slov odkráčal preč. Asi chce aby sme si svoj súrodenecký vzťah napravili sami, no na to je už dávno neskoro.
,,Ja radšej pôjdem na izbu," bez obzretia za nami Sirius mávol rukou a tiež odišiel.
Dalo sa to od neho čakať. Ak niekomu lezie na nervy Drusilla viac než mne je to celá naša partia. Sirius nie je žiadna výnimka.
