Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nero
,,Zaspala," Mia zatvorila dvere od hnedovláskinej izby.
,,To trvalo," prevrátim očami a hodím sa na prázdny gauč.
Rozvalený na jednu celú polovicu mám dobrý výhľad na nezaujatú Carmillu. V rukách ako vždy držala noviny no túto noc sa rozhodla byť bez bylinkového čaju. Vedľa nej sa opatrne usadila Mia. Jej brat so Sybille mali iné plány. Obaja si odmietali sadnúť.
,,Nepočuli ste to?" Mia opäť prerušila prevládajúce ticho.
,,Čo akože?" Carmilla dvoma prstami prevrátila čiernobielu stranu.
,,Zaspala od únavy. Nevedela prestať plakať," oznámila s náznakom cudzej emócie.
Žeby to bol smútok? Nie. Súcit? Čo je to preboha za pocitový prejav?
,,Jej emocionálny stav nie je v našej kompetencii," Sirius si bez žiadnej zmeny mimiky tváre prekrížil ruky na hrudi a chrbtom sa oprel o najbližšiu studenú stenu.
Bratove slová ju zarazili. Nahlas vydýchla a lakťami sa oprela o svoje stehná.
,,Mala si tam za ňou teda ísť a nie tu fňukať nám," priložila nesúcitne čiernovláska.
,,Máš pravdu mala som tam ísť. Pokúsila by som sa ju utíšiť, no namiesto toho som bola natoľko sprostá a zverila sa o tom vám. Bastardom, ktorým je všetko jedno a každí im je ukradnutí!" kričala natoľko až sa jej spustili slzy.
,,Mia-"
,,Nie Sybille tentokrát to svojimi slovami tak ľahko nezachrániš," nepustila svoju kamarátku k slovu.
V tomto momente fialka nebola jej nadriadená. Boli si v mene ich kamarátstva rovné.
,,Každý sme si predsa niečím prešli. Neviem síce ako Carmilla a Nero ale ja, Sirius a Sybille sme zažili stratu našich rodičov. Bolo to jedno z mojich najťažších období v živote. Po prvýkrát som zistila, že upíri dokážu plakať, cítiť smútok a žiaľ. Cnenie po niekom kto sa už nikdy nevráti."
Všetci sme mlčali a dôkladne počúvali každé jedno Miine slovo. Niektoré muselo v Carmille vyvolať nepríjemnú spomienku, keďže dobrovoľne odložila zväzok papierov na stôl.
,,Keby vtedy nebolo teba Sirius...tak tu dávno nie som. Ukončila by som svoje trápenie v dávnej minulosti. Tak mi láskavo nehovor, že emocionálny stav Rosalin nie je v naša starosť, keď asi viem ako sa musí práve cítiť a čím si prechádza."
,,Mia to som nevedel," pokúsil sa ku nej Sirius priblížiť.
Postavil sa za sedačku a dlaňou sa dotkol ramena jeho sestry.
,,Nemal si predsa ako. Všetko skrývala za svojím žiarivým úsmevom," dodala Carmilla neutrálne.
V miestnosti zavládlo také ticho, že sme všetci mohli počuť hnedovláskine pravidelné dýchanie bez tohto či by sme chceli.
