Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sybille
,,Nie ja tu zostávam," rozhodol sa Sirius sediaci vedľa mňa.
Na Nerovom výraze bolo vidno menšie podráždenie, ale nejakú tu zábavu si už určite nájde. Najlepšie by bolo bez akéhokoľvek problému. To sa ako ho poznám bohužiaľ nestane. Mala by som sa na to psychicky pripraviť. Ešte skôr mi moju psychickú pohodu narúšajú tieto tri karty.
Veštila som mnohokrát predtým ale takto za hlavu som sa ešte nechytala. Po fyzickom kontakte s kartou som mala krátku a nie celkom jasnú vidinu. Na prvej karte so slovom rodina bola žena držiaca dieťa. Vidina mi prezradila, že to je novorodenec.
,,Nie je krásna? Podobá sa viac na svoju matku ale farbu vlasov podedila po tebe," prenikal ozvenou povedomý hlas.
Žena mala rozmazanú tvár s dlhými havraními vlasy. Nechala si ich rozpustené, pretože to malé dieťa veľmi fascinovalo. Sedela s ním na pohodlnej sedačke pri horiacom krbe. Plamene Netrvalo však dlho a vlasy už malé dievčatko viac nezaujímali. Hlasne sa rozplakalo.
,,Rekord o tom kto ju najviac rozplače získaš jednoznačne ty," posmieval sa žene neznámy mužský hlas.
,,Drž hubu a radšej sa ju to posnaž odnaučiť. Patrí to predsa k našej výchove," odvrkla nevrlo a dieťa v perinke podala rozmazanej postave.
,,Viem no obávam sa, že práve v tejto oblasti budeme mať odlišné názory," muž povedal a začal s dieťaťom v náručí kráčať do tmy, v ktorej ho čakala ďalšia ženské postava.
Čierna silueta sa obmotala okolo jeho jednej ruky a spoločne sa s mojou vidinou rozplynuli.
Pri druhej karte som mala obraz o čosi jasnejší. Videla som mladšiu Rosalin ako na bielej kobyle cválala cez lesy, rieky a malé dediny v okolí kaštieľa. Mala som pohľad na to ako ju ľudia surovo vyháňali z ich príbytkov, ako sa jej malé deti vysmievali z neznámeho dôvodu a hádzali po nej zhnité suroviny. Pritom iba ich rodičov požiadala o pár krajcov chleba.
Počas tuhej zimy sa v klbku chúlila pri nepodarene založenom ohni. Nemala pri sebe nikoho len svoju bielu kobylu, ktorá ju zahrievala jej prítomnosťou.
Vidina pokračovala až kým sa nedostala naspäť do kaštieľa. Dôvod mi nebol známy. Prehrala sa mi jedna scéna z nedávna, na ktorú som nebola pripravená. Nečakala som, že ju raz budem počuť tak ako sa naozaj odohrala mimo zvukotesnej bariéry.
,,Čo povieš keby urobíme medzi nami malú dohodu," oslovila ju moja mama.
,,Čo máte na mysli?" Rosalin na ňu zboku jedným okom zazrela.
,,Ja udržím tvoju identitu v tajnosti a ty sa na oplátku budeš držať čo najďalej od mojej dcéry Sybille a jej partie."
Držať sa od nás ďalej? Tým pádom robíme pravý opak. A čo myslela ohľadom jej identity? Siriusova intuícia sa možno predsa nemýlila. Niečo pred nami furt tají.
