Vykrvácané city

Zneužitá vášeň

Bolo mi príjemne, tma okolo mňa ma upokojovala. Bola som v mojom vlastnom svete bez upírov, a všetkého, čo sa ich týkalo. Odrazu som si žila svoj starý obyčajný život, ktorého najväčší problém bol, čo si prečítať. Spomenula som si, ktorú knihu som si čítala naposledy. Bola to Jedného dňa utečiem od Melliny Marchettovej. „Budem bežať o život, aby som bola voľná a myslela za seba. Nie ako Austrálčanka, ani ako Talianka, ani ako niečo medzi tým. Utečiem, aby som bola slobodná a rovnoprávna." Videla som pred sebou úsek z knižky, ktorú som prečítala asi desaťkrát. Tentoraz mi to ale pripadalo, že jasom hlavná hrdinka tej knihy, Josephine, a snažím sa utiecť. Nie pred rodinou, ale pred krvilačnými beštiami. Josephine bola silná, mala odhodlanie, bola sebaistá. Ja som možno len silná, ale nie dostatočne. I tak to nestačí. Môžem sa usilovať koľko chcem, nepremôžem ich, upíri sú oveľa silnejšie stvorenia ako ľudia. Ak sa chcem odtiaľto niekedy dostať, musím si získať ich dôveru, ale aj aký-taký rešpekt. Bude mi úplne stačiť, ak ma prestanú biť a pokúšať sa znásilniť. Nech mi dajú pokoj, a dám ho aj ja im. Zoberiem si príklad z Josephine, áno, ona bude môj idol, ona ma bude podporovať... Striasla som sa, bola mi zima. Kde to som ? Pokúšala som sa otvoriť moje zlepené oči, a zistiť, čo sa so mnou deje. Prečo mi je zima ? Inštinktívne som rukou hľadala prikrývku, no po nej ani stopy. Namiesto toho pristála moja ruka na niečom tele. A vtedy som si na všetko spomenula. Hlad...Tardis...Ranian... Hodil ma do barových stoličiek potom, ako som mu vykričala do tváre, čo si o ňom myslím. Stratila som vedomie. To bola tá príjemná temnota, kde som žila v normálnom svete, bez upírov. Konečne sa mi podarilo rozlepiť oči, v izbe bolo šero. Niekto musel zatiahnuť závesy, ale okno nechal otvorené. Vydýchla som si, keď som zistila, že nie som v cudzej izbe, ale v tej „mojej". Pozrela som sa na svoje oblečenie a zistila, prečo mi bola taká zima, okrem toho, že bolo otvorené veľké francúzske okno. Mala som na sebe iba podprsenku a nohavičky! Preboha, hádam ma nevyzliekal jeden z bratov !

Niečo pod mojou rukou sa pohlo. Pozrela som tým smerom a zmeravela som. Srdce mi prestalo biť na pár dlhých sekúnd, potom sa rozbúšilo ako šialené. Zreničky sa mi rozšírili, do tela mi udrel adrenalín. Čo sa stalo ? Prečo leží v mojej posteli polonahý Ranian ?! Prečo som ja polonahá ?! Moja ruka ležala na Ranianovej veľkej a tvrdej potetovanej hrudi, ktorá sa pomaly dvíhala a klesala. Okamžite som chcela ruku odtiahnuť, no Ranian ma stihol chytiť a potiahol ma za ňu tak, že som sa prevalila na jeho nahú hruď. Od pása dole mal prehodenú prikrývku, takže som nemohla vedieť, či je pod ňou oblečený.

„Neboj sa ma chytiť. Ešte pred pár hodinami si si to vychutnávala. A to si ma chytala na iných miestach, ma chérie. Aj keď je pravda, že si nebola pri vedomí, musím povedať, že si bola úžasná. Taká úzka a...jednoducho, panna." zašepkal a ja som strnula. Ja, že som si vychutnávala, že sa ho môžem dotýkať ?! Nie, to nemôže byť pravda, iba si zo mňa uťahuje. Alebo to naozaj urobil. Využil to, že sa nemôžem brániť a znásilnil ma. Nič z toho si nepamätám, ale som si istá, že je toho schopný. On áno. Ten pocit bol ponižujúci. Zneuctil ma tým najhorším možným spôsobom. Zobral si moju nevinnosť, aj keď vedel, že to nechcem, nie s ním, a vyspal sa so mnou. Nemohla som namietať, a to sa mu páčilo. Ak ho druhí poslúchajú. Zdvihla som zrak a pozrela mu do tváre. Na perách mu sedel úškrn, bol na seba a svoje nemravné činy pyšný, v očiach mu blčali ohníčky radosti a výhry. Stále som na ňom ležala, stále mi zovieral zápästie.

„Ty hajzel ! Ty špinavý bastard !" skríkla som naňho a rukami mu udierala do hrude. Jedným šmahom ma prehodil a zrazu som bola pod ním. Prikrývka mu spadla z nôh a odhalila, že mal pod ňou čierne boxerky.

„Čakal som poďakovanie, nebudeš si musieť tou bolesťou totiž prejsť, pretože...už som ťa jej zbavil. A bolo to tak lepšie, lebo si bola mimo. Priznávam, tiekla aj krv, ale to je pri každom prvom sexe s pannou, či nie ? Ty by si to mala vedieť, ma chérie." jeho chrapľavý hlas mi spôsobil, že v žilách mi prestala prúdiť krv. Ešte raz ma nazve ma chérie a prisahám, že to oľutuje ! Ako vedel, že som stále panna ? Preto, že som sa im silou-mocou bránila ? Ale to by som urobila, aj keby už nie som nevinná. On to naozaj urobil. Vyspal sa so mnou, a ja ani neviem ako... A ani nechcem vedieť. Už nie som panna a neviem ani, ako sa to stalo. Prečo mi to musel urobiť ?! Nemal nič iné na práci, len rozdať si to s dievčaťom v bezvedomí ?! Psychopat.